Zapoj sa aj ty

Úvod

Tento blog by mal slúžiť pre informovanie verejnosti o veciach, ktoré sa bytostne dotýkajú života, predovšetkým zdravia každého človeka. Budeme sa snažiť o sprostredkovanie čo najobjektívnejších faktických informácií. Chceme slúžiť ako predĺžená ruka pre kvalifikovaných odborníkov, ktorí nie sú zmanipulovaní ťarchou korupcie a majú právo informovať verejnosť o ťažkých a škodlivých podvodoch páchaných na celej spoločnosti. V záplave nepotrebných a bulvárnych informácii nezostáva veľa priestoru pre podrobnejšie a rozsiahlejšie texty. Tí čo sa danej problematike najviac rozumejú, sú často voči žurnalistom bezmocní ak chcú napísať vlastné a kompletné poznatky.

Taktiež tu bude zverejnených mnoho zaujímavých a užitočných poznatkov z medicíny a stravy overených v praxi, o ktorých sa tiež bežne nehovorí. Zatiaľ sa pracuje na ďalších článkoch.

Prispej nám informáciou aj Ty

Na zhromažďovaní dôležitých informácií sa môže podieľať každý. Jedinou podmienkou je, aby každá informácia bola označená zdrojom odkiaľ presne pochádza. Preto veľmi radi uvítame odborníkov, ale aj nešpecializovaných ľudí, ktorí môžu pomôcť pri oboznamovaní verejnosti o veciach, o ktorých sa v bežných médiách nedozvedia (napríklad o súčasných potravinách).

Ak by niekto rád pomohol/pomohla ľuďom a ovláda akýkoľvek cudzí jazyk, nech napíše na dobryhoch@atlas.sk , prípadne nechá aj telefónne číslo, alebo skype. Je stále veľa zaujímavého a nového materiálu, ktorý nám treba preložiť z angličtiny do slovenčiny a zo slovenčiny do akéhokoľvek cudzieho jazyka. Nie je potrebné aby to bol niekto kto ovláda jazyk perfektne. Časti textu, ktoré budú ťažšie preložiteľné, nechajte farebne alebo inak označené, my si s tým už poradíme. Na závere každej práce bude meno prekladateľa, samozrejme, na požiadanie autora meno nezverejníme.

Prečo je GMO nebezpečné?

Umelá transmutácia sa robí spôsobom, aký príroda sama nedovolí. Je to určitý genetický zákaz. Gény sa v laboratóriách vytrhávajú zo svojej štruktúry a vkladajú nasilu do inej. V prírode nie je možné skrížiť nepríbuzné biologické druhy, pretože tam funguje kontrola nad prirodzenosťou a harmóniou. V každej genetickej informácii je zabudovaná jej presná funkcia v prírode a prostredí, v ktorom žije. Táto funkcia rešpektuje všetky ostatné rastliny, hmyz, živočíchy alebo baktérie, s ktorými priamo alebo nepriamo spolunažíva tisíce rokov. Gény, ktoré sa dnes vyvíjajú v laboratóriách, sú nestabilné a majú schopnosť meniť svoju štruktúru v ďaleko výraznejšom rozsahu ako zdravé gény. Preto takéto gény, špeciálne u vírusov, môžu ľahko mutovať a meniť sa.

Prevažná väčšina GMO spočíva hlavne v tom, že genetická štruktúra týchto rastlín je umelo zmenená tak aby rastlina odolávala ešte masívnejšiemu postreku, alebo obsahuje baktériu, ktorá permanentne a teda nadmerne produkuje toxín, ktorý sa v ekologickom poľnohospodárstve používa s mierou. Obrovské peniaze idú do boja v pretláčaní tejto nevypočítateľnej technológie, takže budeme narážať na množstvo zavádzajúcich a nepravdivých argumentov o tom ako sú geneticky modifikované rastliny zdravé, bezpečné a nevyhnutné z humánnych dôvodov pre deti v Afrike a podobne. Ak ale príde na lámanie chleba, treba sa držať nevyvrátiteľných faktov minulosti a prítomnosti a tiež aj toho, že rastliny, ktoré už hmyz, huby, plesne a baktérie nedokážu stráviť, budeme jesť my ľudia.

• Robil sa pokus vo voľnej prírode s geneticky upravenými zemiakmi a normálnymi zemiakmi, aby sa zistil stupeň šírenia transgénov do zdravého poľa. Pole s geneticky upravenými zemiakmi bolo vzdialené 1100 metrov od poľa s normálnymi zemiakmi. Po novej úrode celé pôvodne zdravé pole obsahovalo takmer všade okolo 35% mutovaného génu v nových semenách normálneho poľa. Okraj poľa, ktorý zachytával väčšinu peľu, obsahoval až 72% mutovaného génu v nových semenách. [1]
• Semená GMO produktov sa prevážajú stovky kilometrov, preto množenie prostredníctvom rozsýpania semien popri cestách je zaručené a môže byť dokonca nebezpečnejšie ako množenie peľom. [3]
• Rastliny obsahujúce gén odolný voči antibiotikám boli pestované spoločne s hubou Aspergillus niger (bežne sa vyskytujúca huba v pôde), alebo boli do pôdy pridané listy z týchto rastlín a zistilo sa, že tieto rastliny odovzdávajú upravený gén hubám. To znamená, že modifikovaný gén prešiel z jedného organizmu do iného, geneticky nepríbuzného organizmu. [4]
• Mnoho bežných neškodných druhov baktérie Klebsiella planticola, ktoré žijú v pôde bolo geneticky upravených tak, aby rozkladali biologické zvyšky rastlín na etanol ako palivo. Modifikovaná baktéria nielenže prežila a úspešne konkurovala svojim pôvodným bunkám, ale navyše brzdila rast alebo zabíjala trávu v rôznych druhoch pôdy, v ktorých bola testovaná. V piesočnatej pôde väčšina trávnej vegetácie vyhynula v dôsledku otravy na alkohol. Vo všetkých druhoch pôdy bolo zistené, že populácia húb prospešných pre vegetáciu sa znížila. Tieto huby sú nevyhnutné pre zdravie a rast vegetácie. Vďaka nim rastliny vyťažia potrebné živiny a sú odolné voči bežným chorobám. V ílovitej pôde sa neúmerne množili červíky požierajúce korene rastlín, čo následne viedlo k ničeniu vegetácie. [5]
• Baktéria Pseudomonas putida bola modifikovaná tak, aby v pôde rozkladala herbicídy (prípravky proti burinám) 2, 4 D. Baktéria síce rozložila herbicídy, ale substancia, ktorá bola konečným produktom rozkladania bola vysoko toxická pre huby, ktoré boli jedným zo základov pre úrodnosť pôdy a ochranu vegetácie pred chorobami. [6]
• Baktéria Bacillus thurigiensis (Bt) obsahuje gén produkujúci toxín, ktorý je škodlivý pre hmyz (insekticídy). Táto upravená baktéria sa bežne používa v geneticky modifikovaných plodinách ako zabudovaný prostriedok proti škodcom. Odborníci pracujúci pre veľký priemysel predpokladali, že uvoľnenie tejto baktérie do prírody je bezpečné, pretože pesticídy prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách sa rozložia v pôde veľmi rýchlo. Holandskí výskumníci neskôr dokázali, že populárny biologický pesticíd Bacillus thuringiensis (Bt) neodumiera v pôde behom pár dní, ale dokáže v pôde prežívať viac ako rok. Viaže sa na čiastočky pôdy a pretrváva vo svojej toxickej aktivite. Jeho následky z dlhodobého hľadiska nie sú známe. Zistilo sa, že Bt spóry, bunky schopné rozmnožovania, prekvitali v odumretom aj žijúcom hmyze. Doteraz neboli pozorované prípady množenia takýchto buniek v žijúcom organizme. Holandskí vedci žasli. [7] [8]

Bt toxíny – gény odolné voči antibiotikám - okrem toho že vznikajú neakceptovateľným spôsobom, majú nesmierny vplyv na funkciu sliznicového a imunitného systému. Bolo tiež dokázané, že Bt toxíny sa viažu na tenké črevo u cicavcov a výrazne ovplyvňujú jeho správnu funkciu.

Tento odstavec je zo zdroja: http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

• V podstate každá geneticky modifikovaná plodina využíva vírus Cauliflower Mosaic Virus (CaMV). Je to vírus, ktorý slúži ako zapínač pre spustenie cudzích génov naprogramovaných do rastliny. Potom sa plodina stáva zároveň patentovateľná a pripravená pre trh. CaMV je pararetrovírus hepatitídy typu B – teda je príbuzný aj žltačke. Tento vírus sa bežne používa, hoci experimenty ukazujú, že gény vírusu v plodinách mutujú s vírusmi napádajúcimi rastlinu a vznikajú nové odolnejšie vírusy. Nebezpečenstvo CaMV je v tom, že sa vyvinú novšie a silnejšie vírusy, prebývajúce v rastlinách. Nie je vylúčené, že sa tento vírus skríži s hepatitídou typu B a bude schopný existovať vo všetkých žijúcich organizmoch. O takomto prirodzenom prenášaní sa vážne diskutuje, keď sa hovorí o strašnom víruse Ebola. Keď sa použije CaMV, tento vírus je prítomný v každej bunke plodiny. Takto množstvo genetických kópií v bunkách plodiny ďaleko presiahne množstvo génov, ktoré sú v podobe vírusu v prostredí. V genetike existuje jeden základný zákon, že príliš veľa genetických informácií pomiešaných dohromady produkuje zlé správy. [9]

Pravdepodobne najväčšou hrozbou geneticky upravených plodín je vkladanie modifikovaného vírusu do nich. Laboratóriá ukázali, že mutovanie vírusov vytvára prudko nákazlivé nové vírusy. S určitosťou sa dá povedať, že široko používaný vírus CaMV je potenciálne nebezpečný gén. Okrem hepatitídy typu B je tiež príbuzný aj známemu HIV. CaMV môže zmutovať s oboma existujúcimi vírusmi a vytvoriť najzákernejšie choroby. Súčasné tendencie vedú k tomu, že GMO plodiny prevážia zdravé pôvodné rastliny a stanú sa hlavným zdrojom potravín pre zvieratá aj ľudí. Takto modifikovaný vírus môže zničiť celé úrody a spôsobiť hladomor a choroby v obrovskom merítku.

Tento odstavec je zo zdroja: http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

Referencie:

1. Skogsmyr I (1994) Gene dispersal from transgenic potatoes to conspecifics: A field trial. Theor. Appl. Genet 88: 770-774

3. Crawley M (1996) 'The day of the triffids'. New Scientist 6 July pp 40-41 -this was further referenced.

4. Hoffmann T, Golz C & Schieder O (1994) Foreign DNA sequences are received by a wild-type strain of Aspergillus niger after co-culture with transgenic higher plants. Curr. Genet. 27: 70-76.

5. Holmes T M & Ingham E R (1995) The effects of genetically engineered microorganisms on soil foodwebs. in "Supplement to Bulletin of Ecological Society of America 75/2

6. Doyle JD, Stotzky G, McClung G & Hendricks C W (1995) Effects of Genetically Engineered Microorganisms on Microbial Populations and Processes in Natural Habitats, Advances in Applied Microbiology, Vol. 40 (Academic Press).

7. Summarised in Doyle et al., 1995.

8. Earth Island Journal, Dec 1996.

9. Personal communication. Professor Joe Cummins, Emeritus Professor of Genetics, 738 Wilkins Street, London, Ontario, Canada N6C4Z. - for a more thorough document he wrote on this subject, send SAE to "CaMV" at Do or Die.

Zo stránky http://www.eco-action.org/dod/no6/gm_labelling.htm

• Pestovatelia si uvedomili nepredvídateľnosť následkov, keď sa stonky modifikovanej sóje (Roundup Ready soybeans od firmy Monsanto) v suchom a horúcom počasí rozštiepili pravdepodobne v dôsledku zvýšeného množstva lignínu (spevňujúci polymér v rastlinách). Hladina fytoestrogénu bola zasa o 12 až 14 % nižšia ako v tradičnej sóji. Fytoestrogén chráni organizmus pred srdcovými chorobami a rakovinou.
• Geneticky upravené droždie pre zvýšenie tvorby alkoholu produkovalo pri kvasení tridsaťkrát viac metylglyoxalu, vysoko toxickej látky, ako v bežných kvasniciach.
• Výskumníci chceli zvýšiť množstvo karotenoidu (predchodca vitamínu A) v repke olejnej, podarilo sa im však výrazne znížiť obsah vitamínu E a chlorofylu.
• Geneticky modifikované rajčiny „Flavour Savour Tomato“ spôsobovali u potkanov – gastritídu – žalúdočný katar v pomere 2 – 3 zo štyroch potkanov, čo vývojárska spoločnosť pre GMO označila za mierny stupeň.
• Dr. Arpad Pusztai na inštitúte Rowett robil pokusy na potkanoch s geneticky modifikovanými zemiakmi. Tie taktiež spôsobovali zranenia vnútorných orgánov. Zemiaky obsahovali gén pre tvorbu lecitínu. Potkany neboli nijak poškodené konzumáciou tradičných zemiakov, alebo lecitínu samotného.
• GM kukuričné krmivo Chardon LL bolo povolené americkou vládou pre komerčné účely napriek riziku pre ľudské zdravie. Pre túto kukuricu sa používa glufosinát ako herbicíd. Je to zároveň neurotoxín a teratogén (gén poškodzujúci embryo). Rastlina tento herbicíd rozloží, v čreve sa však tento toxín vráti do svojej pôvodnej formy až do 10% z pôvodného množstva. Keď sa robili pokusy so sliepkami, hynulo dvakrát toľko sliepok, ako keď boli kŕmené bežnou stravou.
• Jeden z druhov motýľov (v angličtine ho nájdete pod „Monarch butterfly“) začal hynúť po opelení v poli.
• V dôsledku devastácie biologickej rozmanitosti môže dôjsť k hladomoru, ako to bolo v Írsku, keď vírus napadol zemiaky a nebol dostatok inej odrody, takže choroba zmietla celú úrodu (v Amerike je už 65% poľnohospodárstva geneticky modifikovaného).
• Niektoré chromozómy semien sú vložené do genetickej informácie spolu s génmi, ktoré sa postarajú o to, aby sa plodina viac nereprodukovala. To donúti farmárov kupovať každý rok nové semená, alebo si zakúpiť reaktivačné chemikálie, ktorými prebudia semeno k rastu. Farmári sa takto stanú závislí od dodávateľov.
• Odborníci priznali, že technológia na vývoj GMO produktov je ešte príliš primitívna a nepresná. Robí sa to rôznym hrubým mechanickým spôsobom, alebo zavedením baktérie ako dopravného prostriedku pre roznášanie cudzieho DNA. Nemajú žiadnu kontrolu nad tým, koľko cudzích génov sa zaradí do zdravej štruktúry a kde a aké nové gény sa vytvoria.

Toto je časť existujúcich poznatkov, ktoré už boli potvrdené.

Zo stránky

http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

Prečo toto všetko musíme trpieť??? Pretože výrobcovia GMO sedia v politike a hrozne, hrozne to chcú predať! : nasledujúci článok vám zastaví dych

GMO je nelegálne schválené !!!!!

Vyžehlené goliere, kravaty

a diplomatické úsmevy WTO

Vo februári 2006 súkromná organizácia WTO s jedinečným postavením a mocou nad priemyslom, trhom a poľnohospodárstvom vydala predbežné súdne rozhodnutie, týkajúce sa prípadu z mája 2003. Prípad vzniesla Bushova vláda proti zákonom Európskej Únie, ktorá prekážala šíreniu geneticky modifikovaných rastlín a potravín. Rozhodnutie zo strany WTO bude mať väčší vplyv na život a smrť na tejto planéte, ako by si väčšina z nás myslela.

Rozhodnutie bolo vydané v Ženeve vo Švajčiarsku špeciálnym trojčlenným tribunálom WTO (World Trade Organization), organizáciou starajúcou sa o voľný trh vo svete. Rozhodnutie WTO pripraví živnú pôdu pre nanútené rozbehnutie produkcie geneticky manipulovaných rastlín a potravinových produktov, ktoré sú známe v Európe pod názvom GMO (Genetically Modified Organism).

Trojčlenná skupina sudcov WTO, ktorú vedie Švajčiar Christian Haberli, povereník pre stredné poľnohospodárstvo, vyhlásil, že EU zaviedla „de facto“ moratórium na schválenie GMO produktov medzi júnom 1999 a augustom 2003. To vraj odporovalo európskemu tvrdeniu o tom, že žiadne také moratórium neexistuje. Sudcovia WTO argumentovali, že EÚ bola „vinná“ za nedodržiavanie predpisov EÚ, čo spôsobilo „zbytočne dlhé naťahovanie“ v plnení povinností WTO.

V roku 1995, kedy vzniklo WTO, bola podpísaná medzinárodná dohoda WTO-SPS (Sanitary and Phytosanitary Measures), ktorá zastáva čisté hygienické a zdravotné normy na trhu s potravinami. Na prvý pohľad sa zdá, ako keby zdravotné otázky boli súčasťou práce WTO. Opak je však pravdou. WTO povolilo iba minimálnu mieru zdravotných noriem, zahrnutých vo svojich nariadeniach o voľnom trhu vo svete. Akýkoľvek národ, pokúšajúci sa o zdravotnú bezpečnosť nariadením o niečo prísnejších noriem, môže WTO považovať za vinný v zmysle „neférového obmedzovania trhu“.

Európska Únia musí dnes platiť pokutu vo výške 150 000 000 dolárov ročne, len aby udržala zákaz dovozu mäsa z USA zo zvierat, kŕmených hormónmi pre urýchlenie ich dospievania a rastu. Existujú dlhé dokumenty od nezávislých odborníkov, ktorí poukazujú na to, že hormóny pridávané do mäsa sú rakovinotvorné. Trojčlenná skupina sudcov WTO prehlásila, že EÚ nemá dostatočné vedecké dôkazy o zdravotnej nevhodnosti takéhoto mäsa, preto jej nariadila platiť pokutu na vykompenzovanie finančnej straty pre USA. V skutočnosti organizácia WTO degradovala bezpečnosť ľudského zdravia pod úroveň biznisu v medzinárodnom merítku. Európska Únia zabránila v pestovaní 24 z 27 GMO poľnohospodárskych produktov. Komisia EU však bude musieť rýchlo dokončiť proces schvaľovania (ak ho už nedokončila) a povoliť pestovanie zvyšných 24 GMO produktov.

To bude znamenať záplavu nových GMO produktov v európskom poľnohospodárstve. Monsanto, Syngenta a iné nadnárodné spoločnosti produkujúce GMO už ťažia z nedbalých vnútroštátnych predpisov nových členských štátov ako je Poľsko, ktoré sa stanú vstupnou bránou pre GMO do Európy. Potom to už bude ďaleko jednoduchšie šíriť...

Najmocnejšie nadnárodne spoločnosti, pôsobiace v tejto oblasti sú Monsanto, Dow Chemicals, DuPont, Bunge, ADM a ešte iné. Ak sa týmto firmám povolí biznis v Európe, prevážia nad národnými a regionálnymi snahami zastaviť nástup produktov GMO na európsky trh. Preto je toto rozhodnutie potenciálne najškodlivejšie v histórii, čo sa týka zmlúv v rámci svetového trhu.

Prípad dostalo do rúk WTO prvýkrát v máji 2003, keď okupovanie Iraku americkými vojakmi vstupovalo do novej fázy. Americký prezident zvolal výnimočnú tlačovú konferenciu, aby povedal svetu, že Amerika formálne žaluje Európsku Úniu, že je príčinou hladomoru v Afrike. Hlavnou príčinou bolo podľa nich moratórium (dočasné predlžovanie) pre povolenie GMO v EÚ. Ich špekulatívna logika argumentuje tým, že pokiaľ EÚ bude vzdorovať pestovaniu GMO, skeptická africká vláda bude iba pritvrdzovať odpor voči americkej pomoci, ktorá by bola vo forme GMO – plodín. Podľa Busha je to zbytočné hladovanie v Afrike kvôli tomu, že niektoré krajiny odmietli ich pomoc v takejto forme, ktorej je nadbytok.

Zrušenie bariér pre poľnohospodárstvo pestovania GMO v Európe sa stalo najvyššou strategickou prioritou pre tých, čo kontrolujú politiku vo Washingtone od r. 1992, keď George H. W. Bush, otec súčasného prezidenta, vydal vládne nariadenie, ktoré prehlasuje, že GMO rastliny sú v zásade (vo svojej podstate) rovnocenné s tradičnými plodinami, a preto nie sú potrebné žiadne špeciálne štúdie, testovanie a kontroly kvôli zdravotnej bezpečnosti.

Týmto rozhodnutím Bush senior vymyslel tzv. „substantial equivalence“ – zásadnú rovnocennosť v r.1992, čo dalo voľný priechod nekontrolovanému šíreniu GMO plodín v celom americkom poľnohospodárstve. To sa stalo základom na obvinenie EÚ. Washington v mene ochrany svojich obchodných záujmov vrátane Monsanto, Dow, DuPont a ostatných v r. 2003 obžaloval EÚ z porušenia svojej americkej doktríny (teórie) o „substantial equivalence“!

Pár desaťročí dozadu bolo zrušenie systému ochrany domáceho poľnohospodárstva v Európe politicko-strategickým cieľom v oblasti poľnohospodárstva pre americkú vládu. Vytvorenie WTO v r.1995 (výsledok GATT Uruguay Round, keď sa diskutovalo o trhu v 80-tych rokoch) prvýkrát otvorilo cestu k prinúteniu EÚ vzdať sa svojej obrany pod hrozbou sankcií zo strany USA.

Tajný proces v pozadí WTO

Je potrebné sa pýtať: čo je WTO za právny orgán, keď narába s takou obrovskou silou nad zákonmi národov, čo je jeho mandát a kto kontroluje jeho politiku?

Na rozdiel od GATT (General Agreement on Tariffs and Trade), ktoré nemalo žiadne právo vynucovania a udeľovanie sankcií si vyžadovalo jednohlasný súhlas všetkých členov orgánu, WTO toto robiť môže. Ešte dôležitejšie je vedieť, že to, ako WTO dospelo k svojim rozhodnutiam, zostáva tajné bez akéhokoľvek demokratického dohľadu. Najpodstatnejšie ekonomické otázky tejto planéty sa konajú za zatvorenými dverami hlavného sídla WTO v Ženeve, alebo vo Washingtone a v Bruseli. To im umožňuje zaradiť do ich programu to, čo im vyhovuje a zatajiť evidentné dôkazy, ktoré by im bránili v obchode. Takto si môžu vybrať a skorumpovať „odborníkov“ z rozličných oblastí, ktorí budú tvrdiť všetko, čo chcú počuť členovia vládnych vrstiev. V roku 1992 vlády spojených národov 175-tich štátov podpísali v Rio de Janeiro dohodu pre ochranu biologickej rozmanitosti „Convention on Biological Diversity (CBD)” za účelom bezpečného zaobchádzania s GMO. Prevažná väčšina svetovej komunity hlasovala za preskúmanie zdravotných a ekonomických následkov GMO – poľnohospodárstva predtým, ako sa uvedie do praxe. Americká vláda Busha seniora agresívne odporovala dohode CBD s tvrdením, že táto dohoda bola zbytočná. Chránila by totiž krajiny pred dovozom GMO.

GMO priemysel, vedený americkým Monsantom, DuPontom a Dowom sabotoval túto dohodu. Skupina šiestich krajín, kontrolujúcich svetovú biotechnológiu alebo obchod s GMO – Kanada, Argentína, Uruguaj, Austrália Chile a USA - vtlačili do textu dohody odsek, podľa ktorého je táto dohoda (Biosafety Protocol) podriadená organizácii WTO. Členovia WTO si presadili vsuvku, že obmedzovanie obchodu na základe neoverených faktov, a tým pádom aj neopodstatnených obáv by malo byť považované za „bariéry v obchodovaní“ podľa pravidiel WTO!

Podľa tradičného práva musí byť produkt najprv overený, čo sa týka zdravotnej bezpečnosti a až potom sa môže uviesť na trh. WTO ukladá bremeno overovania zdravotnej bezpečnosti nie na výrobcu nového GMO produktu, ale na potenciálne obete. Takto sa kupujúci musia stať mimoriadne obozretní a sami zodpovední za svoje zdravie. Nakoniec Spojené štáty zničili Biosafety Protocol tým, že odmietli do dokumentu zaradiť sóju a kukuricu, čo tvorí 99% všetkých GMO produktov. Takto protokol stratil skoro celú svoju hodnotu.

Ďalšie pravidlá WTO v dohode o technických bariérach v obchodovaní „The Agreement to Technical Barriers to Trade (TBT)” zakazuje členským krajinám používanie domáceho štandardu alebo testovania, zákonov pre bezpečnosť potravín a noriem produktov, nazývajúc to všetko „nefér bariéry pre obchod“.

Výsledok týchto pravidiel bude, že Washington bude môcť ohroziť akúkoľvek vládu, ktorá by z dôvodu, že vystaví zdravie svojej populácie hrozbe, obmedzila dovoz GMO rastlín. Washington to urobí, ak nejaká vláda poruší pravidlá WTO o voľnom trhu! To je presne to, čo USA v mene súkromných poľnohospodárskych združení spravila Európskej Únii.

Na základe dohody o technických bariérach v obchodovaní WTO tvrdí, že nie je potrebné žiadne špeciálne označenie geneticky modifikovaných produktov značkou GMO, pretože podľa nich tieto produkty nie sú podstatne zmenené od pôvodných. Napriek tomu ignoruje fakt, že Washington súčasne nalieha, že tieto produkty sú natoľko transformované, že nie sú ekvivalentné originálnym, a preto sú patentované a chránené právami o patentovaní a duševnom vlastníctve.

Dohoda o poľnohospodárstve

Jadrom WTO je ich dohoda o poľnohospodárstve „Agreement on Agriculture (AoA)”, za ktorým sa skrýva moc monopolu GMO. Skrze predpisy AoA, od roku 1995 boli chudobnejšie rozvojové krajiny donútené zrušiť kvóty a ochranné tarify. V tom istom čase Bushova vláda hlasovala za zvýšenie dotácii o 80 miliárd dolárov pre americké poľnohospodárstvo.

Výsledný efekt týchto krokov pomohol piatim gigantickým firmám s obilím (Cargill, ADM, Bunge, Andre (kedysi) a Louis Dreyfus) využívať zásoby jedla na súkromné účely http://www.globalissues.org/TradeRelated/Poverty/FoodDumping/Intro.asp (napríklad vyvážanie potravín do zahraničia a predávanie za nižšiu cenu, ako vo vlastnom štáte – ochudobňovanie vlastného štátu a príčina vzniku hladomorov), čo zruinovalo milióny rodinných fariem celosvetovo.

Tieto WTO predpisy ignorujú realitu, že poľnohospodárstvo je kvalitatívne odlišné od biznisu, ako je priemysel výroby automobilov alebo cédečiek. Národná bezpečnosť a ochrana zdravia v spojení s poľnohospodárstvom a potravinami je jadrom štátnej suverenity a je štátnou povinnosťou podporovať základné podmienky pre normálny život. Poľnohospodárstvo má v tejto súvislosti jedinečné miesto spolu so zákonmi o pitnej vode.

Predpisy o poľnohospodárstve v AoA napísali hlavné americké poľnohospodárske veľmoci (Cargill, ADM, Monsanto a DuPont). Ich cieľom je vytvoriť si dominantne postavenie – v globále by to tvorilo okolo jedného triliónu dolárov hrubého výnosu (tisíc miliárd $) ročne. Autorom týchto predpisov je Daniel Amstutz, bývalý viceprezident agrospoločnosti Cargill Grain, ktorý v tom čase pôsobil v hlavnej kancelárii pre americký trh vo Washingtone predtým, ako sa vrátil späť do podnikania s obilím.

Kto kontroluje WTO?

Rozhodnutia zo strany WTO majú plnú moc nad medzinárodným právom a môžu donútiť vlády, aby vyhlásili miestne zákony pre zdravie a bezpečnosť za neplatné v záujme samotného biznisu. Neexistujú žiadne verejné, alebo demokratické kontroly nad mocou WTO.

Na papieri sú pravidlá WTO utvorené všetkými 134 členskými krajinami. V skutočnosti štyri krajiny vedené Spojenými štátmi rozhodujú o všetkých dôležitých poľnohospodárskych a aj iných obchodných záležitostiach. V medzinárodnom peňažnom fonde a svetovej banke má v zákulisí rozhodujúcu silu Washington. To isté platí aj pre súkromné poľnohospodárstvo.

WTO je koncipované tak, aby plnilo priania gigantických súkromných spoločností napriek právnej demokratickej vôli celých národov a čestne vytvorených vlád. WTO má jediný cieľ: presadiť si pravidlá „voľného trhu“. Koncept pravidiel WTO nehovorí v žiadnom prípade o skutočne „voľných“ možnostiach obchodu, ale skôr vyhovuje spomínaným spoločnostiam.

Jedna z najvplyvnejších organizácií, ktorá pomohla vytvoriť WTO, i keď málo verejne známa je IPC, ktorá sa zaoberá politikou medzinárodného obchodu s poľnohospodárstvom a potravinami. Bola vytvorená v r. 1987 ako lobistická skupina pre GATT a WTO. IPC žiadala o zrušenie vysokých taríf v rozvojových krajinách, zatiaľ čo mlčala o masívnych dotáciách do amerického poľnohospodárstva.

Pohľad na zloženie IPC vysvetľuje, o aké záujmy tam ide. Predseda IPC je Robert Thompson, bývalý námestník Ministerstva poľnohospodárstva USA a bývalý prezidentský ekonomický poradca. Ďalej sú tam Bernard Auxenfans – riaditeľ podniku Monsanto Global Agricultural Company a bývalý predseda Monsanto Europe S.A.; Allen Andreas z ADM, Andrew Burke z Bunge, Dale Hathaway – bývalý funkcionár USDA (United States Department of Agriculture -

Ministerstvo poľnohospodárstva USA) a bývalý riaditeľ IFPRI (The International Food Policy Research Institute - Medzinárodný výskumný inštitút pre potravinársku politiku).

Webová stránka Globalresearch ďalej uvádza ďalších 11 ľudí, pôsobiacich v agropriemysle vrátane Ann Veneman, Bushovej administratívnej sekretárky pre poľnohospodárstvo a bývalej členky výboru Calgene (vývojárska firma pre GMO), autorky „Flavr Savr” – geneticky modifikovaných rajčín.

IPC kontrolujú americké poľnohospodárske veľmoci, ktoré profitujú z nariadení navrhnutých pre WTO. V samotnom Washingtone už Ministerstvo poľnohospodárstva nejaví viac záujem o malé rodinné farmy. Je to lobby pre veľký agropriemysel. Toto ministerstvo funguje ako jednosmerné otáčavé dvere pre spomínané spoločnosti, aby si mohli vytvoriť vlastnú politiku. Najočividnejším príkladom je politika, vzťahujúca sa na GMO.

V Bruseli tiež dominuje lobby pre GMO

Pro-americký priemysel GMO má svojich ľudí aj v Európskej komisii, aby mohol riadiť kľúčovú politiku priamo tam. Bývalý komisionár pre poľnohospodárstvo v EÚ Franz Fischler je členom pro – GMO IPC.

Farmárskym odborníkom v EÚ je dávno známe, že politika dotýkajúca sa obilnín nebola vytvorená národnými vládami, ale piatimi veľkými súkromnými obchodníkmi s obilninami na čele s Cargill a ADM. Teraz sa pridala ešte váha firiem ako Monsanto, DuPont, Syngenta a lobby pre GMO. Európska Únia rozbehla program SAFEFOODS („bezpečné potraviny“) čo je však iba nová verzia pôvodného pro – GMO projektu ENTRANSFOOD, ktorý asi postaví tradičné poľnohospodárstvo do ťažkej pozície.

Program SAFEFOODS - tento krát s trochu nevinnejším názvom - vraj bude zastávať rozličné stanoviská na GMO potraviny. V skutočnosti kľúčová vyšetrovacia komisia odborníkov zodpovedná za testovanie bezpečnosti transgenetických potravín nie je zložená z predstaviteľov nezávislých organizácií, ale z Monsanto, Unilever, Bayer Corp., Syngenta a BIBRA International.

Dr. Harry Kuiper, holandský vedec, člen skupiny pre bezpečnosť potravín GMO zo SAFEFOODS v Bruseli je koordinátorom programu SAFEFOODS. V EÚ tiež zastupuje oblasť bezpečnosti GMO potravín. Kuiper viedol aj kampaň, kde kruto napádal a ohováral genetického vedca Dr. Arpada Pusztaia, aby ho znemožnil a zdiskreditoval. Dr. Arpad Pusztai si totiž trúfol ísť na verejnosť s alarmujúcimi dôkazmi svojich štúdií o potkanoch, ktorým sa poškodzovali vnútorné orgány počas kŕmenia geneticky modifikovanými zemiakmi. Zásahom Monsanta bol prepustený z práce v r.1999.

WTO dnes nie je ničím iným, iba globálnym policajtom, chrániacim mocné GMO lobby a s ním spojené firmy.

Zo stránky http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=2202

Autorom pôvodného článku je F. William Engdahl. Tento človek je jeden z prispievajúcich vydavateľov vebovej stránky neziskovej Kanadskej organizácie "Globalresearch" a autorom knihy "A Century of War: Anglo-American Oil Politics and the New World Order" (Storočie vojny: anglo americý ropný politici a nové svetové usporiadanie). tiež pracuje na knihe zaoberajúej sa GMO problematike "Seeds of Destruction: The Hidden Political Agenda Behind GMO" (Semená deštrukcie: skrytý politický program v pozadí GMO). Ďalšie zaujímavé články v angličtine a kontakt na tohto človeka je na http://www.engdahl.oilgeopolitics.net/

Mýtus o globálnom nedostatku potravín

Reálne riešenie

Mýtus o globálnom nedostatku potravín

V prvom desaťročí 21. storočia množstvo farmárov na celom svete čelí ekonomickej kríze, spôsobenej nízkymi cenami poľnohospodárskych produktov. Tieto nízke ceny sú kvôli nadmernému množstvu úrody a zásob. Mnoho oblastí v krajinách ako je USA, alebo Austrália má menej farmárov ako pred 100 rokmi, a malé vidiecke centrá sa vytrácajú z máp. Tisíce farmárov z Argentíny muselo opustiť svoje farmy, pretože náklady na pestovanie stúpali a ceny za plodiny klesali. Z toho istého dôvodu je austrálsky priemysel s cukrom na pokraji zrútenia. Austrálski producenti mlieka takisto postupne odchádzajú z fariem, pretože politické nariadenia znížili ceny za mliečne výrobky.

Väčšina z hlavných priemyselných krajín poskytuje príspevky svojím farmárom, aby neskrachoval poľnohospodársky sektor. India a Čína, krajiny, ktoré sú vzhľadom na svoju kapacitu považované za preľudnené, patria medzi najväčších vývozcov potravín. Realita je taká, že svet produkuje viac ako dostatok jedla na každého obyvateľa planéty a má viac ako dostatok vhodnej pôdy pre pestovanie potravy. Bohužiaľ, kvôli neefektívnemu a nespravodlivému systému rozdeľovania a dodávania potravín, ako i farmárskym metódam na nízkej úrovni, milióny ľudí nedostanú potrebné množstvo a kvalitu stravy pre život.

V roku 2001 redakčný článok z „The New Scientist“ zdôraznil, že v ekologickom poľnohospodárstve stúpa úroda o 70% a viac práve v chudobných farmách na celom svete. Bol to výsledok nahradenia chemických prostriedkov prírodnými pesticídmi a prírodným hnojivom. Podľa Julesa Pretty, riaditeľa Strediska pre životné prostredie a spoločnosť z britskej univerzity Britain's University of Essex, súčasné dôkazy z 20 krajín nasvedčujú, že viac ako 2 milióny rodín obrába farmy ekologickým spôsobom na vyše 4 až 5 miliónoch hektárov. Takéto veľké plochy sa už nedajú viac považovať za okrajové hodnoty a nemožno ich ignorovať. Pozoruhodné nie sú ani tak tieto čísla, ako to, že väčšina z toho bola vybudovaná za posledných 5 až 10 rokov. Okrem iného, väčšina tohto progresu nastala v odľahlých oblastiach, chudobných na prírodné zdroje, ktoré boli považované za neschopné produkovať nadbytok potravín.

Toto je preklad časti článku od Andre Leu, predsedu Organic Federation v Austrálii. A. Leu vlastní certifikované ekologické farmy v Daintree River Valley v Severnom Queenslande, kde pestuje ekologické tropické ovocie a udržuje ho v takej klíme, ako v dažďovom pralese.

Zo stránky http://newint.org/columns/essays/2004/06/01/future-organic/

Podľa všeobecného názoru na ekologické poľnohospodárstvo tento spôsob by prehĺbil hlad na svete. Ekologické hospodárstvo je do kvantity o niečo slabšie, ale bolo by vrcholne chybné toto stanovisko globalizovať. V rozvojových krajinách, menovite v tých najchudobnejších, farmári dopestujú toho veľmi málo. Malí farmári nemajú dostatok peňazí, aby si kúpili umelé hnojivá a pesticídy, alebo iné chemikálie používané v bežnom poľnohospodárstve (spoločnosť je naučená žiť chorým spôsobom v mnohých ohľadoch a chýba jej mnoho základných životne dôležitých informácií). V tomto prípade stačí malá osveta pre týchto poľnohospodárov, ako možno zvýšiť úrodu – výroba kompostu, prírodného hnojiva z odpadu z domácnosti a iné malé triky organického ekologického hospodárenia, ktoré môžu významne ovplyvniť kvantitu aj kvalitu úrody. V experimentálnych projektoch bolo zaznamenané dvoj- troj- a viacnásobne väčšie množstvo domácej úrody, vypestované organickým ekologickým spôsobom než predtým, keď sa s pôdou nijako nenarábalo. Nie je vôbec potrebné používať chemikálie, alebo nadmerne zavlažovať a plytvanť vodou.

Organické poľnohospodárstvo je pre prírodu prijateľné. Používanie pesticídov je vážny problém vo všetkých častiach sveta. Pesticídy priamo ohrozujú biologickú rozmanitosť otravou hmyzu, vtákov a iných organizmov a nepriamo obmedzovaním množstva druhov potravy mnohých živočíchov. Používanie pesticídov je priamo zodpovedné za choroby a smrť v rozvojových krajinách. Zvyšky pesticídov spôsobujú v širokom okolí následky na ľudskom zdraví a na reprodukčnej funkcii. Nebezpečenstvo najhorších katastrof, plynúce z produkcie pesticídov je stále prítomné, podobne ako katastrofa v indickom Bhopale, čo bol najevidentnejší príklad.

Žiaden z týchto problémov neexistuje v organickom poľnohospodárstve. Jedinými pesticídami, ktoré sa používajú v ekologických záhradách a poliach, sú prírodné produkty, ako napríklad extrakt z nímového stromu.

Erózia pôdy je ďalším vážnym problémom, na ktorý organické spôsoby hospodárenia majú zaručenú odpoveď. Tam, kde nerastú stromy, nie sú ani korene, ktoré by držali a udržiavali úrodnú pôdu. Tam sa pôda veľmi rýchlo stráca, odplavuje v spodných vodách a tým zároveň znečisťuje pitnú vodu (nehovoriac o tom, že sa do nej pridajú ešte aj chemikálie). Pôda sa tvorí stáročia a stráca sa neúmerne rýchlo tam, kde už stromy chýbajú. Toto sa deje na každom „normálnom“ poli. Hlavnou príčinou erózie je však nedostatok humusu a vrchnej pôdy. Hnojivo z kompostu, alebo hnoja je dôležitý aspekt organického poľnohospodárstva. Humus a hnoj v pôde je vynikajúcim a zdravým ekologickým hnojivom, ktoré dodáva pôde a rastlinám potrebné živiny a zároveň vytvára ochrannú vrstvu, ktorá chráni pôdu pred eróziou. Tým sa chráni pred chemikáliami samotná vrstva pôdy, rastliny a živočíchy, pitná voda, človek, chuť a nutričné hodnoty plodín a je to stabilný a udržateľný systém, patentovaný prírodou.

Skôr či neskôr problémy životného prostredia, spôsobené v priemyselných krajinách donútia poľnohospodárstvo vrátiť sa k udržateľnému systému hospodárenia. Súčasný systém je z dlhodobého hľadiska neakceptovateľný. Iba samotný proces čistenia pitnej vody si vyžaduje viac finančných prostriedkov, ako súčasné poľnohospodárstvo prináša. Je však ťažko povedať, aké extrémy musíme ešte prežiť, kým sa spamätá dostatok ľudí.

Zo stránky http://www.rain.org/~sals/press7.html