streda 12. septembra 2007

GMO je nelegálne schválené !!!!!

Vyžehlené goliere, kravaty

a diplomatické úsmevy WTO

Vo februári 2006 súkromná organizácia WTO s jedinečným postavením a mocou nad priemyslom, trhom a poľnohospodárstvom vydala predbežné súdne rozhodnutie, týkajúce sa prípadu z mája 2003. Prípad vzniesla Bushova vláda proti zákonom Európskej Únie, ktorá prekážala šíreniu geneticky modifikovaných rastlín a potravín. Rozhodnutie zo strany WTO bude mať väčší vplyv na život a smrť na tejto planéte, ako by si väčšina z nás myslela.

Rozhodnutie bolo vydané v Ženeve vo Švajčiarsku špeciálnym trojčlenným tribunálom WTO (World Trade Organization), organizáciou starajúcou sa o voľný trh vo svete. Rozhodnutie WTO pripraví živnú pôdu pre nanútené rozbehnutie produkcie geneticky manipulovaných rastlín a potravinových produktov, ktoré sú známe v Európe pod názvom GMO (Genetically Modified Organism).

Trojčlenná skupina sudcov WTO, ktorú vedie Švajčiar Christian Haberli, povereník pre stredné poľnohospodárstvo, vyhlásil, že EU zaviedla „de facto“ moratórium na schválenie GMO produktov medzi júnom 1999 a augustom 2003. To vraj odporovalo európskemu tvrdeniu o tom, že žiadne také moratórium neexistuje. Sudcovia WTO argumentovali, že EÚ bola „vinná“ za nedodržiavanie predpisov EÚ, čo spôsobilo „zbytočne dlhé naťahovanie“ v plnení povinností WTO.

V roku 1995, kedy vzniklo WTO, bola podpísaná medzinárodná dohoda WTO-SPS (Sanitary and Phytosanitary Measures), ktorá zastáva čisté hygienické a zdravotné normy na trhu s potravinami. Na prvý pohľad sa zdá, ako keby zdravotné otázky boli súčasťou práce WTO. Opak je však pravdou. WTO povolilo iba minimálnu mieru zdravotných noriem, zahrnutých vo svojich nariadeniach o voľnom trhu vo svete. Akýkoľvek národ, pokúšajúci sa o zdravotnú bezpečnosť nariadením o niečo prísnejších noriem, môže WTO považovať za vinný v zmysle „neférového obmedzovania trhu“.

Európska Únia musí dnes platiť pokutu vo výške 150 000 000 dolárov ročne, len aby udržala zákaz dovozu mäsa z USA zo zvierat, kŕmených hormónmi pre urýchlenie ich dospievania a rastu. Existujú dlhé dokumenty od nezávislých odborníkov, ktorí poukazujú na to, že hormóny pridávané do mäsa sú rakovinotvorné. Trojčlenná skupina sudcov WTO prehlásila, že EÚ nemá dostatočné vedecké dôkazy o zdravotnej nevhodnosti takéhoto mäsa, preto jej nariadila platiť pokutu na vykompenzovanie finančnej straty pre USA. V skutočnosti organizácia WTO degradovala bezpečnosť ľudského zdravia pod úroveň biznisu v medzinárodnom merítku. Európska Únia zabránila v pestovaní 24 z 27 GMO poľnohospodárskych produktov. Komisia EU však bude musieť rýchlo dokončiť proces schvaľovania (ak ho už nedokončila) a povoliť pestovanie zvyšných 24 GMO produktov.

To bude znamenať záplavu nových GMO produktov v európskom poľnohospodárstve. Monsanto, Syngenta a iné nadnárodné spoločnosti produkujúce GMO už ťažia z nedbalých vnútroštátnych predpisov nových členských štátov ako je Poľsko, ktoré sa stanú vstupnou bránou pre GMO do Európy. Potom to už bude ďaleko jednoduchšie šíriť...

Najmocnejšie nadnárodne spoločnosti, pôsobiace v tejto oblasti sú Monsanto, Dow Chemicals, DuPont, Bunge, ADM a ešte iné. Ak sa týmto firmám povolí biznis v Európe, prevážia nad národnými a regionálnymi snahami zastaviť nástup produktov GMO na európsky trh. Preto je toto rozhodnutie potenciálne najškodlivejšie v histórii, čo sa týka zmlúv v rámci svetového trhu.

Prípad dostalo do rúk WTO prvýkrát v máji 2003, keď okupovanie Iraku americkými vojakmi vstupovalo do novej fázy. Americký prezident zvolal výnimočnú tlačovú konferenciu, aby povedal svetu, že Amerika formálne žaluje Európsku Úniu, že je príčinou hladomoru v Afrike. Hlavnou príčinou bolo podľa nich moratórium (dočasné predlžovanie) pre povolenie GMO v EÚ. Ich špekulatívna logika argumentuje tým, že pokiaľ EÚ bude vzdorovať pestovaniu GMO, skeptická africká vláda bude iba pritvrdzovať odpor voči americkej pomoci, ktorá by bola vo forme GMO – plodín. Podľa Busha je to zbytočné hladovanie v Afrike kvôli tomu, že niektoré krajiny odmietli ich pomoc v takejto forme, ktorej je nadbytok.

Zrušenie bariér pre poľnohospodárstvo pestovania GMO v Európe sa stalo najvyššou strategickou prioritou pre tých, čo kontrolujú politiku vo Washingtone od r. 1992, keď George H. W. Bush, otec súčasného prezidenta, vydal vládne nariadenie, ktoré prehlasuje, že GMO rastliny sú v zásade (vo svojej podstate) rovnocenné s tradičnými plodinami, a preto nie sú potrebné žiadne špeciálne štúdie, testovanie a kontroly kvôli zdravotnej bezpečnosti.

Týmto rozhodnutím Bush senior vymyslel tzv. „substantial equivalence“ – zásadnú rovnocennosť v r.1992, čo dalo voľný priechod nekontrolovanému šíreniu GMO plodín v celom americkom poľnohospodárstve. To sa stalo základom na obvinenie EÚ. Washington v mene ochrany svojich obchodných záujmov vrátane Monsanto, Dow, DuPont a ostatných v r. 2003 obžaloval EÚ z porušenia svojej americkej doktríny (teórie) o „substantial equivalence“!

Pár desaťročí dozadu bolo zrušenie systému ochrany domáceho poľnohospodárstva v Európe politicko-strategickým cieľom v oblasti poľnohospodárstva pre americkú vládu. Vytvorenie WTO v r.1995 (výsledok GATT Uruguay Round, keď sa diskutovalo o trhu v 80-tych rokoch) prvýkrát otvorilo cestu k prinúteniu EÚ vzdať sa svojej obrany pod hrozbou sankcií zo strany USA.

Tajný proces v pozadí WTO

Je potrebné sa pýtať: čo je WTO za právny orgán, keď narába s takou obrovskou silou nad zákonmi národov, čo je jeho mandát a kto kontroluje jeho politiku?

Na rozdiel od GATT (General Agreement on Tariffs and Trade), ktoré nemalo žiadne právo vynucovania a udeľovanie sankcií si vyžadovalo jednohlasný súhlas všetkých členov orgánu, WTO toto robiť môže. Ešte dôležitejšie je vedieť, že to, ako WTO dospelo k svojim rozhodnutiam, zostáva tajné bez akéhokoľvek demokratického dohľadu. Najpodstatnejšie ekonomické otázky tejto planéty sa konajú za zatvorenými dverami hlavného sídla WTO v Ženeve, alebo vo Washingtone a v Bruseli. To im umožňuje zaradiť do ich programu to, čo im vyhovuje a zatajiť evidentné dôkazy, ktoré by im bránili v obchode. Takto si môžu vybrať a skorumpovať „odborníkov“ z rozličných oblastí, ktorí budú tvrdiť všetko, čo chcú počuť členovia vládnych vrstiev. V roku 1992 vlády spojených národov 175-tich štátov podpísali v Rio de Janeiro dohodu pre ochranu biologickej rozmanitosti „Convention on Biological Diversity (CBD)” za účelom bezpečného zaobchádzania s GMO. Prevažná väčšina svetovej komunity hlasovala za preskúmanie zdravotných a ekonomických následkov GMO – poľnohospodárstva predtým, ako sa uvedie do praxe. Americká vláda Busha seniora agresívne odporovala dohode CBD s tvrdením, že táto dohoda bola zbytočná. Chránila by totiž krajiny pred dovozom GMO.

GMO priemysel, vedený americkým Monsantom, DuPontom a Dowom sabotoval túto dohodu. Skupina šiestich krajín, kontrolujúcich svetovú biotechnológiu alebo obchod s GMO – Kanada, Argentína, Uruguaj, Austrália Chile a USA - vtlačili do textu dohody odsek, podľa ktorého je táto dohoda (Biosafety Protocol) podriadená organizácii WTO. Členovia WTO si presadili vsuvku, že obmedzovanie obchodu na základe neoverených faktov, a tým pádom aj neopodstatnených obáv by malo byť považované za „bariéry v obchodovaní“ podľa pravidiel WTO!

Podľa tradičného práva musí byť produkt najprv overený, čo sa týka zdravotnej bezpečnosti a až potom sa môže uviesť na trh. WTO ukladá bremeno overovania zdravotnej bezpečnosti nie na výrobcu nového GMO produktu, ale na potenciálne obete. Takto sa kupujúci musia stať mimoriadne obozretní a sami zodpovední za svoje zdravie. Nakoniec Spojené štáty zničili Biosafety Protocol tým, že odmietli do dokumentu zaradiť sóju a kukuricu, čo tvorí 99% všetkých GMO produktov. Takto protokol stratil skoro celú svoju hodnotu.

Ďalšie pravidlá WTO v dohode o technických bariérach v obchodovaní „The Agreement to Technical Barriers to Trade (TBT)” zakazuje členským krajinám používanie domáceho štandardu alebo testovania, zákonov pre bezpečnosť potravín a noriem produktov, nazývajúc to všetko „nefér bariéry pre obchod“.

Výsledok týchto pravidiel bude, že Washington bude môcť ohroziť akúkoľvek vládu, ktorá by z dôvodu, že vystaví zdravie svojej populácie hrozbe, obmedzila dovoz GMO rastlín. Washington to urobí, ak nejaká vláda poruší pravidlá WTO o voľnom trhu! To je presne to, čo USA v mene súkromných poľnohospodárskych združení spravila Európskej Únii.

Na základe dohody o technických bariérach v obchodovaní WTO tvrdí, že nie je potrebné žiadne špeciálne označenie geneticky modifikovaných produktov značkou GMO, pretože podľa nich tieto produkty nie sú podstatne zmenené od pôvodných. Napriek tomu ignoruje fakt, že Washington súčasne nalieha, že tieto produkty sú natoľko transformované, že nie sú ekvivalentné originálnym, a preto sú patentované a chránené právami o patentovaní a duševnom vlastníctve.

Dohoda o poľnohospodárstve

Jadrom WTO je ich dohoda o poľnohospodárstve „Agreement on Agriculture (AoA)”, za ktorým sa skrýva moc monopolu GMO. Skrze predpisy AoA, od roku 1995 boli chudobnejšie rozvojové krajiny donútené zrušiť kvóty a ochranné tarify. V tom istom čase Bushova vláda hlasovala za zvýšenie dotácii o 80 miliárd dolárov pre americké poľnohospodárstvo.

Výsledný efekt týchto krokov pomohol piatim gigantickým firmám s obilím (Cargill, ADM, Bunge, Andre (kedysi) a Louis Dreyfus) využívať zásoby jedla na súkromné účely http://www.globalissues.org/TradeRelated/Poverty/FoodDumping/Intro.asp (napríklad vyvážanie potravín do zahraničia a predávanie za nižšiu cenu, ako vo vlastnom štáte – ochudobňovanie vlastného štátu a príčina vzniku hladomorov), čo zruinovalo milióny rodinných fariem celosvetovo.

Tieto WTO predpisy ignorujú realitu, že poľnohospodárstvo je kvalitatívne odlišné od biznisu, ako je priemysel výroby automobilov alebo cédečiek. Národná bezpečnosť a ochrana zdravia v spojení s poľnohospodárstvom a potravinami je jadrom štátnej suverenity a je štátnou povinnosťou podporovať základné podmienky pre normálny život. Poľnohospodárstvo má v tejto súvislosti jedinečné miesto spolu so zákonmi o pitnej vode.

Predpisy o poľnohospodárstve v AoA napísali hlavné americké poľnohospodárske veľmoci (Cargill, ADM, Monsanto a DuPont). Ich cieľom je vytvoriť si dominantne postavenie – v globále by to tvorilo okolo jedného triliónu dolárov hrubého výnosu (tisíc miliárd $) ročne. Autorom týchto predpisov je Daniel Amstutz, bývalý viceprezident agrospoločnosti Cargill Grain, ktorý v tom čase pôsobil v hlavnej kancelárii pre americký trh vo Washingtone predtým, ako sa vrátil späť do podnikania s obilím.

Kto kontroluje WTO?

Rozhodnutia zo strany WTO majú plnú moc nad medzinárodným právom a môžu donútiť vlády, aby vyhlásili miestne zákony pre zdravie a bezpečnosť za neplatné v záujme samotného biznisu. Neexistujú žiadne verejné, alebo demokratické kontroly nad mocou WTO.

Na papieri sú pravidlá WTO utvorené všetkými 134 členskými krajinami. V skutočnosti štyri krajiny vedené Spojenými štátmi rozhodujú o všetkých dôležitých poľnohospodárskych a aj iných obchodných záležitostiach. V medzinárodnom peňažnom fonde a svetovej banke má v zákulisí rozhodujúcu silu Washington. To isté platí aj pre súkromné poľnohospodárstvo.

WTO je koncipované tak, aby plnilo priania gigantických súkromných spoločností napriek právnej demokratickej vôli celých národov a čestne vytvorených vlád. WTO má jediný cieľ: presadiť si pravidlá „voľného trhu“. Koncept pravidiel WTO nehovorí v žiadnom prípade o skutočne „voľných“ možnostiach obchodu, ale skôr vyhovuje spomínaným spoločnostiam.

Jedna z najvplyvnejších organizácií, ktorá pomohla vytvoriť WTO, i keď málo verejne známa je IPC, ktorá sa zaoberá politikou medzinárodného obchodu s poľnohospodárstvom a potravinami. Bola vytvorená v r. 1987 ako lobistická skupina pre GATT a WTO. IPC žiadala o zrušenie vysokých taríf v rozvojových krajinách, zatiaľ čo mlčala o masívnych dotáciách do amerického poľnohospodárstva.

Pohľad na zloženie IPC vysvetľuje, o aké záujmy tam ide. Predseda IPC je Robert Thompson, bývalý námestník Ministerstva poľnohospodárstva USA a bývalý prezidentský ekonomický poradca. Ďalej sú tam Bernard Auxenfans – riaditeľ podniku Monsanto Global Agricultural Company a bývalý predseda Monsanto Europe S.A.; Allen Andreas z ADM, Andrew Burke z Bunge, Dale Hathaway – bývalý funkcionár USDA (United States Department of Agriculture -

Ministerstvo poľnohospodárstva USA) a bývalý riaditeľ IFPRI (The International Food Policy Research Institute - Medzinárodný výskumný inštitút pre potravinársku politiku).

Webová stránka Globalresearch ďalej uvádza ďalších 11 ľudí, pôsobiacich v agropriemysle vrátane Ann Veneman, Bushovej administratívnej sekretárky pre poľnohospodárstvo a bývalej členky výboru Calgene (vývojárska firma pre GMO), autorky „Flavr Savr” – geneticky modifikovaných rajčín.

IPC kontrolujú americké poľnohospodárske veľmoci, ktoré profitujú z nariadení navrhnutých pre WTO. V samotnom Washingtone už Ministerstvo poľnohospodárstva nejaví viac záujem o malé rodinné farmy. Je to lobby pre veľký agropriemysel. Toto ministerstvo funguje ako jednosmerné otáčavé dvere pre spomínané spoločnosti, aby si mohli vytvoriť vlastnú politiku. Najočividnejším príkladom je politika, vzťahujúca sa na GMO.

V Bruseli tiež dominuje lobby pre GMO

Pro-americký priemysel GMO má svojich ľudí aj v Európskej komisii, aby mohol riadiť kľúčovú politiku priamo tam. Bývalý komisionár pre poľnohospodárstvo v EÚ Franz Fischler je členom pro – GMO IPC.

Farmárskym odborníkom v EÚ je dávno známe, že politika dotýkajúca sa obilnín nebola vytvorená národnými vládami, ale piatimi veľkými súkromnými obchodníkmi s obilninami na čele s Cargill a ADM. Teraz sa pridala ešte váha firiem ako Monsanto, DuPont, Syngenta a lobby pre GMO. Európska Únia rozbehla program SAFEFOODS („bezpečné potraviny“) čo je však iba nová verzia pôvodného pro – GMO projektu ENTRANSFOOD, ktorý asi postaví tradičné poľnohospodárstvo do ťažkej pozície.

Program SAFEFOODS - tento krát s trochu nevinnejším názvom - vraj bude zastávať rozličné stanoviská na GMO potraviny. V skutočnosti kľúčová vyšetrovacia komisia odborníkov zodpovedná za testovanie bezpečnosti transgenetických potravín nie je zložená z predstaviteľov nezávislých organizácií, ale z Monsanto, Unilever, Bayer Corp., Syngenta a BIBRA International.

Dr. Harry Kuiper, holandský vedec, člen skupiny pre bezpečnosť potravín GMO zo SAFEFOODS v Bruseli je koordinátorom programu SAFEFOODS. V EÚ tiež zastupuje oblasť bezpečnosti GMO potravín. Kuiper viedol aj kampaň, kde kruto napádal a ohováral genetického vedca Dr. Arpada Pusztaia, aby ho znemožnil a zdiskreditoval. Dr. Arpad Pusztai si totiž trúfol ísť na verejnosť s alarmujúcimi dôkazmi svojich štúdií o potkanoch, ktorým sa poškodzovali vnútorné orgány počas kŕmenia geneticky modifikovanými zemiakmi. Zásahom Monsanta bol prepustený z práce v r.1999.

WTO dnes nie je ničím iným, iba globálnym policajtom, chrániacim mocné GMO lobby a s ním spojené firmy.

Zo stránky http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=2202

Autorom pôvodného článku je F. William Engdahl. Tento človek je jeden z prispievajúcich vydavateľov vebovej stránky neziskovej Kanadskej organizácie "Globalresearch" a autorom knihy "A Century of War: Anglo-American Oil Politics and the New World Order" (Storočie vojny: anglo americý ropný politici a nové svetové usporiadanie). tiež pracuje na knihe zaoberajúej sa GMO problematike "Seeds of Destruction: The Hidden Political Agenda Behind GMO" (Semená deštrukcie: skrytý politický program v pozadí GMO). Ďalšie zaujímavé články v angličtine a kontakt na tohto človeka je na http://www.engdahl.oilgeopolitics.net/

Žiadne komentáre: