streda 12. septembra 2007

Prečo je GMO nebezpečné?

Umelá transmutácia sa robí spôsobom, aký príroda sama nedovolí. Je to určitý genetický zákaz. Gény sa v laboratóriách vytrhávajú zo svojej štruktúry a vkladajú nasilu do inej. V prírode nie je možné skrížiť nepríbuzné biologické druhy, pretože tam funguje kontrola nad prirodzenosťou a harmóniou. V každej genetickej informácii je zabudovaná jej presná funkcia v prírode a prostredí, v ktorom žije. Táto funkcia rešpektuje všetky ostatné rastliny, hmyz, živočíchy alebo baktérie, s ktorými priamo alebo nepriamo spolunažíva tisíce rokov. Gény, ktoré sa dnes vyvíjajú v laboratóriách, sú nestabilné a majú schopnosť meniť svoju štruktúru v ďaleko výraznejšom rozsahu ako zdravé gény. Preto takéto gény, špeciálne u vírusov, môžu ľahko mutovať a meniť sa.

Prevažná väčšina GMO spočíva hlavne v tom, že genetická štruktúra týchto rastlín je umelo zmenená tak aby rastlina odolávala ešte masívnejšiemu postreku, alebo obsahuje baktériu, ktorá permanentne a teda nadmerne produkuje toxín, ktorý sa v ekologickom poľnohospodárstve používa s mierou. Obrovské peniaze idú do boja v pretláčaní tejto nevypočítateľnej technológie, takže budeme narážať na množstvo zavádzajúcich a nepravdivých argumentov o tom ako sú geneticky modifikované rastliny zdravé, bezpečné a nevyhnutné z humánnych dôvodov pre deti v Afrike a podobne. Ak ale príde na lámanie chleba, treba sa držať nevyvrátiteľných faktov minulosti a prítomnosti a tiež aj toho, že rastliny, ktoré už hmyz, huby, plesne a baktérie nedokážu stráviť, budeme jesť my ľudia.

  • Robil sa pokus vo voľnej prírode s geneticky upravenými zemiakmi a normálnymi zemiakmi, aby sa zistil stupeň šírenia transgénov do zdravého poľa. Pole s geneticky upravenými zemiakmi bolo vzdialené 1100 metrov od poľa s normálnymi zemiakmi. Po novej úrode celé pôvodne zdravé pole obsahovalo takmer všade okolo 35% mutovaného génu v nových semenách normálneho poľa. Okraj poľa, ktorý zachytával väčšinu peľu, obsahoval až 72% mutovaného génu v nových semenách. [1]
  • Semená GMO produktov sa prevážajú stovky kilometrov, preto množenie prostredníctvom rozsýpania semien popri cestách je zaručené a môže byť dokonca nebezpečnejšie ako množenie peľom. [3]
  • Rastliny obsahujúce gén odolný voči antibiotikám boli pestované spoločne s hubou Aspergillus niger (bežne sa vyskytujúca huba v pôde), alebo boli do pôdy pridané listy z týchto rastlín a zistilo sa, že tieto rastliny odovzdávajú upravený gén hubám. To znamená, že modifikovaný gén prešiel z jedného organizmu do iného, geneticky nepríbuzného organizmu. [4]
  • Mnoho bežných neškodných druhov baktérie Klebsiella planticola, ktoré žijú v pôde bolo geneticky upravených tak, aby rozkladali biologické zvyšky rastlín na etanol ako palivo. Modifikovaná baktéria nielenže prežila a úspešne konkurovala svojim pôvodným bunkám, ale navyše brzdila rast alebo zabíjala trávu v rôznych druhoch pôdy, v ktorých bola testovaná. V piesočnatej pôde väčšina trávnej vegetácie vyhynula v dôsledku otravy na alkohol. Vo všetkých druhoch pôdy bolo zistené, že populácia húb prospešných pre vegetáciu sa znížila. Tieto huby sú nevyhnutné pre zdravie a rast vegetácie. Vďaka nim rastliny vyťažia potrebné živiny a sú odolné voči bežným chorobám. V ílovitej pôde sa neúmerne množili červíky požierajúce korene rastlín, čo následne viedlo k ničeniu vegetácie. [5]
  • Baktéria Pseudomonas putida bola modifikovaná tak, aby v pôde rozkladala herbicídy (prípravky proti burinám) 2, 4 D. Baktéria síce rozložila herbicídy, ale substancia, ktorá bola konečným produktom rozkladania bola vysoko toxická pre huby, ktoré boli jedným zo základov pre úrodnosť pôdy a ochranu vegetácie pred chorobami. [6]
  • Baktéria Bacillus thurigiensis (Bt) obsahuje gén produkujúci toxín, ktorý je škodlivý pre hmyz (insekticídy). Táto upravená baktéria sa bežne používa v geneticky modifikovaných plodinách ako zabudovaný prostriedok proti škodcom. Odborníci pracujúci pre veľký priemysel predpokladali, že uvoľnenie tejto baktérie do prírody je bezpečné, pretože pesticídy prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách sa rozložia v pôde veľmi rýchlo. Holandskí výskumníci neskôr dokázali, že populárny biologický pesticíd Bacillus thuringiensis (Bt) neodumiera v pôde behom pár dní, ale dokáže v pôde prežívať viac ako rok. Viaže sa na čiastočky pôdy a pretrváva vo svojej toxickej aktivite. Jeho následky z dlhodobého hľadiska nie sú známe. Zistilo sa, že Bt spóry, bunky schopné rozmnožovania, prekvitali v odumretom aj žijúcom hmyze. Doteraz neboli pozorované prípady množenia takýchto buniek v žijúcom organizme. Holandskí vedci žasli. [7] [8]

Bt toxíny – gény odolné voči antibiotikám - okrem toho že vznikajú neakceptovateľným spôsobom, majú nesmierny vplyv na funkciu sliznicového a imunitného systému. Bolo tiež dokázané, že Bt toxíny sa viažu na tenké črevo u cicavcov a výrazne ovplyvňujú jeho správnu funkciu.

Tento odstavec je zo zdroja: http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

  • V podstate každá geneticky modifikovaná plodina využíva vírus Cauliflower Mosaic Virus (CaMV). Je to vírus, ktorý slúži ako zapínač pre spustenie cudzích génov naprogramovaných do rastliny. Potom sa plodina stáva zároveň patentovateľná a pripravená pre trh. CaMV je pararetrovírus hepatitídy typu B – teda je príbuzný aj žltačke. Tento vírus sa bežne používa, hoci experimenty ukazujú, že gény vírusu v plodinách mutujú s vírusmi napádajúcimi rastlinu a vznikajú nové odolnejšie vírusy. Nebezpečenstvo CaMV je v tom, že sa vyvinú novšie a silnejšie vírusy, prebývajúce v rastlinách. Nie je vylúčené, že sa tento vírus skríži s hepatitídou typu B a bude schopný existovať vo všetkých žijúcich organizmoch. O takomto prirodzenom prenášaní sa vážne diskutuje, keď sa hovorí o strašnom víruse Ebola. Keď sa použije CaMV, tento vírus je prítomný v každej bunke plodiny. Takto množstvo genetických kópií v bunkách plodiny ďaleko presiahne množstvo génov, ktoré sú v podobe vírusu v prostredí. V genetike existuje jeden základný zákon, že príliš veľa genetických informácií pomiešaných dohromady produkuje zlé správy. [9]

Pravdepodobne najväčšou hrozbou geneticky upravených plodín je vkladanie modifikovaného vírusu do nich. Laboratóriá ukázali, že mutovanie vírusov vytvára prudko nákazlivé nové vírusy. S určitosťou sa dá povedať, že široko používaný vírus CaMV je potenciálne nebezpečný gén. Okrem hepatitídy typu B je tiež príbuzný aj známemu HIV. CaMV môže zmutovať s oboma existujúcimi vírusmi a vytvoriť najzákernejšie choroby. Súčasné tendencie vedú k tomu, že GMO plodiny prevážia zdravé pôvodné rastliny a stanú sa hlavným zdrojom potravín pre zvieratá aj ľudí. Takto modifikovaný vírus môže zničiť celé úrody a spôsobiť hladomor a choroby v obrovskom merítku.

Tento odstavec je zo zdroja: http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

Referencie:

1. Skogsmyr I (1994) Gene dispersal from transgenic potatoes to conspecifics: A field trial. Theor. Appl. Genet 88: 770-774

3. Crawley M (1996) 'The day of the triffids'. New Scientist 6 July pp 40-41 -this was further referenced.

4. Hoffmann T, Golz C & Schieder O (1994) Foreign DNA sequences are received by a wild-type strain of Aspergillus niger after co-culture with transgenic higher plants. Curr. Genet. 27: 70-76.

5. Holmes T M & Ingham E R (1995) The effects of genetically engineered microorganisms on soil foodwebs. in "Supplement to Bulletin of Ecological Society of America 75/2

6. Doyle JD, Stotzky G, McClung G & Hendricks C W (1995) Effects of Genetically Engineered Microorganisms on Microbial Populations and Processes in Natural Habitats, Advances in Applied Microbiology, Vol. 40 (Academic Press).

7. Summarised in Doyle et al., 1995.

8. Earth Island Journal, Dec 1996.

9. Personal communication. Professor Joe Cummins, Emeritus Professor of Genetics, 738 Wilkins Street, London, Ontario, Canada N6C4Z. - for a more thorough document he wrote on this subject, send SAE to "CaMV" at Do or Die.

Zo stránky http://www.eco-action.org/dod/no6/gm_labelling.htm

  • Pestovatelia si uvedomili nepredvídateľnosť následkov, keď sa stonky modifikovanej sóje (Roundup Ready soybeans od firmy Monsanto) v suchom a horúcom počasí rozštiepili pravdepodobne v dôsledku zvýšeného množstva lignínu (spevňujúci polymér v rastlinách). Hladina fytoestrogénu bola zasa o 12 až 14 % nižšia ako v tradičnej sóji. Fytoestrogén chráni organizmus pred srdcovými chorobami a rakovinou.
  • Geneticky upravené droždie pre zvýšenie tvorby alkoholu produkovalo pri kvasení tridsaťkrát viac metylglyoxalu, vysoko toxickej látky, ako v bežných kvasniciach.
  • Výskumníci chceli zvýšiť množstvo karotenoidu (predchodca vitamínu A) v repke olejnej, podarilo sa im však výrazne znížiť obsah vitamínu E a chlorofylu.
  • Geneticky modifikované rajčiny „Flavour Savour Tomato“ spôsobovali u potkanov – gastritídu – žalúdočný katar v pomere 2 – 3 zo štyroch potkanov, čo vývojárska spoločnosť pre GMO označila za mierny stupeň.
  • Dr. Arpad Pusztai na inštitúte Rowett robil pokusy na potkanoch s geneticky modifikovanými zemiakmi. Tie taktiež spôsobovali zranenia vnútorných orgánov. Zemiaky obsahovali gén pre tvorbu lecitínu. Potkany neboli nijak poškodené konzumáciou tradičných zemiakov, alebo lecitínu samotného.
  • GM kukuričné krmivo Chardon LL bolo povolené americkou vládou pre komerčné účely napriek riziku pre ľudské zdravie. Pre túto kukuricu sa používa glufosinát ako herbicíd. Je to zároveň neurotoxín a teratogén (gén poškodzujúci embryo). Rastlina tento herbicíd rozloží, v čreve sa však tento toxín vráti do svojej pôvodnej formy až do 10% z pôvodného množstva. Keď sa robili pokusy so sliepkami, hynulo dvakrát toľko sliepok, ako keď boli kŕmené bežnou stravou.
  • Jeden z druhov motýľov (v angličtine ho nájdete pod „Monarch butterfly“) začal hynúť po opelení v poli.
  • V dôsledku devastácie biologickej rozmanitosti môže dôjsť k hladomoru, ako to bolo v Írsku, keď vírus napadol zemiaky a nebol dostatok inej odrody, takže choroba zmietla celú úrodu (v Amerike je už 65% poľnohospodárstva geneticky modifikovaného).
  • Niektoré chromozómy semien sú vložené do genetickej informácie spolu s génmi, ktoré sa postarajú o to, aby sa plodina viac nereprodukovala. To donúti farmárov kupovať každý rok nové semená, alebo si zakúpiť reaktivačné chemikálie, ktorými prebudia semeno k rastu. Farmári sa takto stanú závislí od dodávateľov.
  • Odborníci priznali, že technológia na vývoj GMO produktov je ešte príliš primitívna a nepresná. Robí sa to rôznym hrubým mechanickým spôsobom, alebo zavedením baktérie ako dopravného prostriedku pre roznášanie cudzieho DNA. Nemajú žiadnu kontrolu nad tým, koľko cudzích génov sa zaradí do zdravej štruktúry a kde a aké nové gény sa vytvoria.

Toto je časť existujúcich poznatkov, ktoré už boli potvrdené.

Zo stránky

http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

Prečo toto všetko musíme trpieť??? Pretože výrobcovia GMO sedia v politike a hrozne, hrozne to chcú predať! : nasledujúci článok vám zastaví dych

9 komentárov:

tomas moravec povedal(a)...

Mily dobry hochu
Je mi sympaticka Tvoje snaha dobrat se pravdy jakoz i neduvera k oficialnim masmediim a dobre patrny pokus vytvoreni si vlastniho nazoru. Je mi zaroven jasne, ze technologie genovych manipulaci nebo genoveho inzenyrstvi proste ma znacny potencial vyvolavat kontroverze nebo dokonce strach a to zejmena mezi laickou verejnosti. Na internetu je k mani na toto tema mnoho ruznych clanku hajicich casto protichudna stanoviska a pak aby se v tom cert vyznal, natoz pak laik, ze. Proto ocenuji snahu tohoto blogu nechavat odkazy na puvodni prameny.
Z povahy veci je dale zrejme, ze jde o tema, ke kteremu se temer kazdy vyjadruje, ale pouze nekteri mu rozumi. Diky tomu take po internetu koluje spousta nerpesnosti, polopravd a fam a bohuzel se tomu nevyhnul ani Tvuj blog. Tyto drobne nepresnosti pak nutne ubiraji na vaze zbytku sdeleni.
Nize bych rad poukazal na ty nepresnosti v clanku "Prečo je GMO nebezpečné?", ktere me napadly pri prvnim cteni, pokud budes mit zajem, muzeme spolu rozebrat i zbytek textu.
Prvni odstavec: asi bych pouzil vyrazu transgeneze misto transmutace, to zavani alchymii a v tomto kontextu se nepouziva. Geny vlozene do rostliny pri transgenezi se testuji na stabilitu a ty v povolenych gmo odrudach jsou stejne "stabilni" jako zbytek genomu. To ze viry obecne mutuji rychleji je dano vetsi nachylnosti virovych replikaz k chybam a take tim ,ze nektere viry, zejmena ty rostlinne maji mene stabilni RNA genom. Jak to souvisi s transgenezi nevim. viry tu byly pred nami a, jak rika moje pani sefova, budou tu i po nas.
druhy odstavec: ano nektere povolene GMO odrudy produkuji Bt toxin propujcujici odolnost proti hmyzu. Odolnost k suchu se zatim intenzivne zkouma a az ji nekdo vyresi bude horkym adeptem na nobelovu cenu miru.
dalsi odstavce: prenos trasngenu pylem je u ruznych plodin ruzne pravdepodobny a proto se take intenzivne zkouma a na zaklade takovych experimentu se pak stanovuji izolacni vzdalenosti pro jednotlive plodiny. U bramboru je tato vzdalenost podstatne kratsi nez zminenych 1100 metru. Je to zejmena proto, ze se nemnozi sexualne, ale vegetativne hlizami (jinym slovem klonovanim).
Co se tyka odstavce kde se popisuje prechod genu mezi rostlinou a houbou - necitite rozpor mezi tim co tvrdite v prvnim odstavci tj ze nemuzete krizit nepribuzne druhy a tim co tvrdite zde? Bohuzel nemam z domova pristup k tomuto rocniku casopisu ale jenom k abstraktu, tak nemuzu prilis dobre okomentovat o co tam slo. nicmene 1 g pudy normalne obsahuje tisice kopii genu rezistenci proti ruznym antibiotikum pod bakterialnimi promotory, ktere jsou jiste mnohem snaze prenostitelne z bakterie na bakterii nez z rostliny na houbu ci bakterii.

Dale jsou tam nejake udaje o prekvapivych vysledcich experiemtnu, to uz tak byva, ze ne kazdy experiment vyjde presne tak jak bylo planovano. Komercni GM plodiny se vsak pomerne dlouho testuji a nejde tudiz o nejake experimentalni laboratorni kmeny.
Odstavec o Bt toxinu - je mi jasne, ze jste to zrejme doslova prelozil z nejakeho jineho zdroje, obavam se, ze ten zdroj nevedel moc o cem pise. Volne se tu prechazi od bakterie (spory, bunky atd) k toxinu. Vec se ma tak, ze nedky v polovine 20 stoleti byly objeveny bakterie toxicke pro larvy urciteho hmyzu. Tyto pudni bakterie byly pak hojne pouzivany ekologickymi zemedelci (nejsem si jist jestli je tehdy nekdo testoval, asi ne). Nekdy koncem 80. let zacinalo byt jasne, jak tato specificka toxicita funguje a byl izolovan gen (geny), ktere jsou za to zodpovedne. Tento gen byly pote vlozen do rostlin. To, ze spory Bt bakterie prezivaji v pude a v infikovanem hmyzu me nikterak neprekvapuje, to spory bezne delaji. Je to tedy spise argument pro zakaz pouziti biopesticidu na bazi Bt bakterii nez argument proti Bt plodinam. Ty prece zade spory neobsahuji.
Zbytek rextu se zabyva problematikou viru CaMV. To je mi z celeho textu nejblize, protoze jsem povolanim rostlinny virolog. Bohuzel se v textu ponekud ztracim, velmi casto se tu klade rovnitko mezi casti genu, genem a celym virem. V trasngennich rostlinnach prvni generace se skutecne casto vyskytuje enhanced verze 35S promotoru odvozena od viru mozaiky kvetaku (CaMV). Paentovatelnost s tim az tak uplne nesouvisi, byl to proste prvni silny konstitutivni promotor popsany jiz nekdy v polovine 80. let. A ma ho opatentovany prave monsanto, tudiz je v zajmu jinych firem pouzit jiny promotor. K transformaci rostlin se nepouziva cely virus, ale jen prave tento promoter (pro predstavu cely genom CaMV ma asi 8kb, promotor asi 0.5 kb, navic ten v transgennich rostlinach ma mnohe dalsi zmeny). To s tou hepatididou ebolou nebo HIV je proste sci-fi. Pokud by vas to zajimalo, na toto tema vysla zajimava vedecka prace tymu ceskych vedcu (Comparison of hCMV immediate early and CaMV 35S promoters in both plant and human cells. Vlasák et al, J Biotechnol. 2003 Aug 15; 103(3):197-202).
Toz zatim tak. Hodne stesti ve studiu a hezky den.
Zdravi
Tomas Moravec
Ustav Experimentalni Botaniky AV CR v.v.i
Praha
>ps je mi jasne, ze me muzete podezirat z toho, ze jsem placen bioprumyslem nebo podobne, zkuste si vsak ty veci, o kterych tu pisu overit u nekoho, kdo ma biologicke vzdelani a komu duverujete.

dobrý hoch povedal(a)...

Zdravím Vás pán Moravec, som rád že ste mi napísali. Mám záujem svoje informácie vylepšovať aj keď to niekedy nie je také jednoduché. Zháňam tiež odborníkov, čo sa tomu rozumejú. Prekladať relatívne odborné články z angličtiny môže spôsobiť okrem iného aj menšie kixy. Niektoré výrazy v angličtine si po preklade do slovenčiny môžu aj odporovať, alebo môžu byť úplne podobné slovu, ktoré sa v slovenčine vôbec nepoužíva tam kde v angl. jazyku. Neviem ako je to s angl. termínmi v biológii, ale preložiť taký článok dá niekedy zabrať. Odborník od odborníka môže mať iný názor, pretože veda sa neustále vyvíja a názory menia. Pripúšťam, že aj v mojom blogu môžu byť informácie, ktoré môžu mať viacej vysvetlení a uhlov pohľadu, alebo môžu byť dokonca chybnou domnienkou. Mnoho informácii nie je jednoduché súdiť, pretože aj podmienky pokusov môžu byť rozdielne a ešte tam môže byť mnoho iných faktorov, medzi nimi aj iné poznatky, ktoré nemusia byť v jednoduchom článku viditeľné. Napríklad tá vzdialenosť zemiakových polí je tvrdenie proti tvrdeniu. Určite mali pravdu oni a určite máte pravdu aj vy. Každý nameral inú vzdialenosť. Závisí to aj od veľkosti poľa. Na pokusných - menších políčkach namerali menšie vzdialenosti šírenia peľu. Tam hrá rolu aj množstvo, druh a sila vetrov atď. To sú tie najjednoduchšie a ľahko vysvetliteľné okolnosti pokusov. Veci, na ktoré ste ma upozornili beriem a budem rád ak mi s nimi nejak pomôžete. Ale na druhej strane je toho podľa mňa príliš málo na to, aby sa dala potvrdiť bezpečnosť GMO. To či sa GMO testuje relatívne dlho, je tiež relatívne. Iný odborník by s istotou povedal, že príliš krátko. Spomenul ste Bt baktérie a bližšie informácie o nich. Lenže ak je pravda to (na čo ste mi neoponovali), že tieto baktérie neodumierajú v zemi behom pár dní, ale pretrvávajú v pôde viac ako rok a sú stále toxické, potom sa dá očakávať, že pri nadmerne rýchlemu množeniu GM plodín (čo je ich „triumfom“) sa budú neúmerne rýchlo množiť tieto baktérie a produkovať toxíny. Ak je len toto pravda, potom všetko ostatné nás v podstate nemusí zaujímať v tom, či schváliť GMO alebo nie, pretože takáto rastlina nemôže jednoducho existovať voľne v prírode. A je tam toho omnoho viac, na čo ste ma neubezpečil, že je to inak. Nejde mi o žiadnu slovnú vojnu, ale o jednoduchú odpoveď. Ak v matematike spravíme jednu chybičku, zdevastuje to celú našu snahu - výsledok je buď dokonale správny, alebo nesprávny. Na blogu som použil preto toľko informácií, aby mal čitateľ aspoň základnú predstavu o tom kam všade siaha a čo všetko môže ovplyvňovať genetika. V tomto obore je toho podľa môjho názoru príliš veľa, aby sme mohli tvrdiť, že sa tomu odborníci dostatočne dlho venujú. Čo ak genetici v tých zložitých sústavách génov spravia malú chybičku? čo ak ju spravia na mieste, o ktorom vôbec nepredpokladali, že ho treba brať do úvahy? Otázka je len jedna jediná: je GMO bezpečné?

na blogu http://informacie.blogy.atlas.sk/ je búrlivá diskusia a tam tiež vidieť, že "pravda" má vlastnosť ako mydlo. Raz máte pocit, že ju pevne držíte v rukách vy a zrazu ju má niekto iný. Tam som spomenul jedného vedca a časť diskusie vyzerala takto:

“"Dr Erwin Chargaff". toto meno nájdete na nete s viac ako 30 000 odkazov - teda nikto si ho nevymyslel a nerozmnožil. niekedy je uvádzaný tiež ako "Dr Erwin Chargoff". je to eminentný biochemik, ktorý je často považovaný za otca molekulárnej biológie, ktorý varoval, že nie všetky vedecké objavy vedú k pokroku. tvrdí, že genetické inžinierstvo predstavuje vážnejšiu hrozbu pre svet ako vynájdenie nukleárnej technológie.“

...atď, diskusia ohnivo pokračuje. Hovoril som tam o širšom pohľade na problém. Mám pocit, že je to ako keď má jeden silnú zbraň na kopanie do hĺbky a vykope 500 metrovú jamu, a fakt vykope diamant o ktorom rozprával. Ten "druhý" má zbraň lietať. vyletí kúsok do výšky a z tade zbadá, že 30 metrov od tej hlbokej jamy žiari otvorená bedňa s vybrúsenými diamantmi.

Ja nemám možnosť vidieť a rozumieť do detailov mikro- alebo nano-sveta. To má málokto. Hľadám len to, čo je pre mňa dostupné. Chvála bohu, dnes už je toho dosť veľa, takže sa dá niekedy veľmi ľahko čítať medzi riadkami, alebo vidieť niekomu priam do žalúdka. Podľa môjho názoru, ľudia ešte nie sú zvyknutí na tú obrovskú silu čo ponúkajú informačné technológie.

tomas moravec povedal(a)...

Zdravim Dobry Hochu
Chtel jsem jen ve strucnosti a nechal jsem se strhnout.
Nijakym zpusobem jsem se nesnazil popirat vysledky pokusu s bramborami, chtel jsem jenom zduraznit, ze tyto vysledky 1. nemaji prilis velky vyznam pro posouzeni sireni transgenu v populaci brambor, protoze brambory se pylem a seminky nerozmnozuji, hypoteticke GM brambory zrejme nebudou ani zadny pyl mit, tak jak ho netvori cela rada kulturnich odrud bramboru 2. nemaji zadny vyznam pro posouzeni sireni transgenni kukurice, soji ani jine dalsi plodiny. Takove pokusy se delaji pro kazdou plodinu zvlast a na zaklade takoveho pokusu se pak navrhuji izolacni vzdalenosti.
Co se tyka Bt toxinu a Bt bakterii. To jsou dve uplne jine veci. Bt toxin je protein toxicky pro hmyz, v prirode zlaste ve vlhku a teple se rychle rozklada. Bt bakterie je pudni bakterie pribuzna anthraxu, ktera v sobe ma misto plasmidu pro expresi anthraxoveho toxinu plazmid pro expresi Bt toxinu. Muze se mnozit, muze vytvaret spory (tzn. jakoby vajicka odolna proti vysuseni a dalsim stresusm a schopna prezivat temer neomezenou dobu a cekat na vhodne podminky). Ani toxin ani bakterie nejsou produktem genoveho inzenyrstvi, proto jsou jak toxin tak bakterie pouzivany v ekologickem tzv. biozemedelstvi a je to povazovano za bezpecne. Jestli to nekdo testoval to nevim, po biologickem zemedelstvi to preci nikdo nechce. Bt-plodiny Bt bakterii neobsahuji, obsahuji pouze gen pro ten toxin.
Co se tyka delky testovani - ano opravdu je to do znacne miry otazka nazoru. Mym problemem je srovnani delky testovani transgennich plodin s testovanim tzv. konvecnich plodin, kde je delka testovani neprimo umerna riziku, tzn. mene se testuji takove plodiny, ktere z vedeckeho hlediska nesou vetsi miru rizika a vetsi nejistoty ohledne slozeni. Dle meho by se nemelo testovat na zaklade pouzite metody slechteni, ale na zaklade novych/zmenenych vlastnosti, mechanismy k tomu jsou, jen je vyuzit. A kazdou novou odrudu zvlast!!! Biologie kazde rostliny je jina, selekcni tlaky na kazdou vlohu jsou jine, dopady rozsireni jsou jine, proto nema smysl aplikovat zavery s pokusu s bramborem nesouci barevny gen na kukurici nesouci odolnost k hmyzu! Dokonce i v kazdych klimatickych podminkach by se melo pristupovat jinak - kukurice u nas nema treba zadne krizitelne divoke pribuzne, zatimco v mexiku ano atd. a tak pod.
Jeste co se tyka duveryhodnosti zdroju. V tom je skutecne velky problem. Ve vede obecne bereme ohled pouze na tzv. peer-review clanky, tj takove ktere prosly recenznim rizenim. Kdyz se neco jenom objevi v novinach, nekdo to nekde vypusti na konferenci, napise na internetu atd., je to obecne povazovano za informaci s radove nekolikanasobne nizsi informacni hodnotou. Nicmene i u recenzovane publikace se obcas stane, ze obsahuje omyl, chybu nebo uplny podfuk. Proto i ty se musi brat s urcitou davkou skepse. Bohuzel vetsina tech recenzovanych publikaci neni zadarmo pristupna verejnosti, v tom vidim trochu problem. Novinari si k tem zasadnejsim vetsinou nejaky pristup najdou, a pak o nich napisou nejaky popularni clanek, velmi casto se ale stane, ze novinar nakonec tvrdi i veci, ktere v puvodni praci nejsou jenom proto, aby byl vysledny clanek zajimavy. A bohuzel vsechno okolo GMO ma tendenci takto skoncit - je to proste kontroverzni a sexy technologie, ktera tak nejak zajima kazdeho. Jak z toho ven, nevim. Zkusime to pustupne rozebrat tady na tomto blogu, uvidime.

Na tom, ze potvrdit bezpecnost GMO nelze se jiste shodneme, zrejme se jiz neshodneme na tom, ze nelze potvrdit ani jejich nebezpecnost. Kazda jednotliva GM plodina (a podle meho i konvencni odruda) predstavuje samostatnou kategorii rizik a je nutne ji testovat nezavisle na ostatnich! Dale bych rad upozornil, ze nejde potvrdit bezpecnost ani zadne jine kulturni plodiny nebo potraviny a v podstate ani niceho dalsiho ve svete okolo nas.
Dale se zrejme shodneme na tom, ze technologie genoveho inzenyrstvi je velmi mocna technologie, jejiz dusledky si dnes jeste nedovedeme plne predstavit a pokud by byla zneuzita, tak by to mohlo mit opravdu vazne dusledky srovnatelene se zneuzitim jaderne energie. Nicmene si myslim, ze toto neni duvod nesnazit se o jeji rozumne a opatrne mirove vyuziti. Ja osobne se znam s mnoha vedci z latinske ameriky, afriky a asijskych statu, kteri se usilovne snazi pomoci technik GMO vyslechtit ruzne lokalni plodiny na odolnost proti suchu, chorobam pripadne zvysit jejich nutricni hodnotu. A krome vedeckych problemu je jejich hlavnim problemem presvedcit verejnost, ze nechteji nikoho otravit, protoze desetileti vyplachu mozku proste zanechalo stopy.


Hezky vikend.
Tomas

Dobrý Hoch povedal(a)...

na jednej strane je veda, ktorej cieľom je zvýšiť pohodlie a kvalitu života a na druhej strane je politika, ktorá vedu zneužíva a takmer všetky nové výdobytky mala prvá v rukách armáda. verím, že cieľom mnohých biológov je vytvoriť "šťavnatejší" produkt. to je logické. problém je v tom, že mnohí z nás chcú veľmi rýchle zbohatnúť, takže všetky logické vedecké postupy a "bratské dohody" podliehajú ľudskej moci a ľudským slabostiam. preto som ako ďalší článok zaradil politické pozadie. chcel som tým povedať, čo určite každý z toho pochopil, že členom WTO je úplne jedno aké to bude mať následky. pravdepodobne veria tomu, že GMO následkov sa oni nedožijú, alebo vyhnú a ich filozofia života je asi postarať sa o svoje šťastie na svojom piesočku a zvyšok sveta ich nemusí zaujímať.

držím sa pravidla, že tony teórií preváži jediný gram praxe. smerodatné je to čo je hmatateľne evidentné. v súčasnej dobe je viditeľné množstvo nových chorôb, dramaticky zvýšený výskyt rakoviny, alergií a bohvie čoho ešte. jednoducho, zamotali sme sa do pavučiny, z ktorej si myslíme, že sa vymotávame a nakoniec zisťujeme, že sme stále viac a viac v tom. je to ako keď sa vykoľají vlak, ale svoju cestu nekončí! - pokračuje vo svojej vlastnej ceste a vykoľajuje ďalšie vlaky. to sa týka prírody. ak narušíme smer jej obrovskej sily, otočí sa proti nám.

ďalší hmatateľný fakt je, že všetko kvôli čomu trpí naše zdravie a príroda ako taká, je naše neprirodzené zaobchádzanie so životom. aj väčšina vrodených chýb má pôvod niekde v neprirodzenom zásahu. dokonca aj tropické ovocie, ktoré nepochádza z krajiny, v ktorej žijeme, nie je pre nás veľmi vhodné. jedna naša známa alergiologička tvrdí, že to má vplyv na vznik alergií. tie zdravotné riziká prirodzených biologických druhov, ktoré ste spomenul, budú najskôr súvisieť s niečim podobným. my ľudia sme utiekli od prírody tak ďaleko, že nevieme čo by sme mali jesť a kombinovať ani z toho čo nám dala príroda sama od seba. túto harmóniu dokonale v sebe zahŕňa "ajurváda". je to tisíce rokov stará medicína pochádzajúca z východných kultúr Indie. aj v súčasnosti existujú špičkoví ajurvédsky lekári, ktorí sú schopný liečiť prírodnými zdrojmi aj najťažšie choroby skrz úplne iné teórie ako západná medicína. nie je to žiadne šarlatánstvo. západná medicína je 100x väčšie šarlatánstvo. chcem tým povedať, že západná medicína lieči takmer iba príznaky chorôb a popri tom narobí mnoho ďalších problémov. východná medicína vidí problém omnoho hlbšie ako západná a čo je podstatné, dokáže odstrániť chorobu bez vedľajších účinkov. ajurvédsky lekári sú vysoko cenení doktori a ajurvéda sa v Indii dá normálne študovať. západná medicína vyvíja stále nové lieky na nové choroby, ale ajurvéda pracuje na úplne inom princípe a dokáže tými istými tisíce rokov starými metódami liečiť akékoľvek choroby. možno to znie nevedecky, ale po hlbšom štúdiu ajurvédy pravdepodobne budeme mať jasnejšie a reálnejšie vysvetlenie. sú veci v tele, ktoré sa nemenia a aj na prvý pohľad problém, ktorý prišiel zvonku sa dá liečiť silou prírody zvnútra. prečo o tom hovorím? toto je podľa mňa očividný dôkaz toho, že netreba hľadať cestu v pátraní do hĺbky stále tým istým smerom. prvoradé je nájsť najprv správny smer. určite to isté platí aj pre akýkoľvek vedný odbor. preto netvrdím, že genetické inžinierstvo je scestné. lenže podľa mňa je súčasné genetické inžinierstvo len vo fáze hľadania tej správnej cesty.

inak verím, že vaše korekcie ohľadom informácií na blogu budú pre mňa užitočné

Jozef

lilyflower povedal(a)...

Ahoj dobry hochu. Zaujal ma tvoj článok, robím teraz semestrálnu prácu o GMO. Keďže študujem práve biotechnológie a zaoberáme sa aj problematikou GMO, mala by som pár poznámok k tvojmu článku. Ako už v komentároch bolo napísané, aj ja by som skôr zvolila transgenózu ako transmutácie.
Ďalej som celkom nepochopila vetu, kde hovoríš o baktérií z GM plodiny ktorá produkuje toxické látky. Je to totiž tak, že pri vytváraní GM rastlín sa dnes používajú gény z baktérií a tie sa rôznymi metódami vkladajú práve do rastlín. A že produkujú toxické látky? Áno, práve to je aj žiadané (Bt - kukurica predsa produkuje toxické látky proti húseniciam, ktoré ju žerú). je však otázne do akej miery je to vhodné.
V tvojom komentáry bola poznámka, že tieto baktérie môžu prežiť v pôde. Pozor, rozlišuj baktérie pôdne a baktérie žijúce na rastlinách a baktérie, ktoré môžu prežiť aj na rastlinách aj na povrchu pôdy. Ak raz žije baktéria na rastline (má aeróbny metabolizmus - papá kyslík) tak nemôže prežiť v pôde. (kde je kyslíku skoro minimálne a hlavne nie je tam svetlo).
Ďalej chcem upozorniť že je zakázané robiť GM rastliny (všetky GMO) z rezistenciou na antibiotiká.
Zdá sa mi, že veľa informácií o GM produktoch bolo z publikových pokusov. Pretože napriek tomu ako bolo GMO rozšírené som nezaznamenala informáciu že by do voľnej prírody vypustili napríklad GM baktérie Klebsielly. Áno popisuješ ich negatívne vplyvy, ale z tvojho článku som nezistila či sa v skutočnosti využívajú. Pretože je iné ak takýto organizmus už niekde komerčne využívajú alebo len skúšajú v laboratórnych (polných) podmienkach.
Článok je to rozhodne zaujímavý. A určite by sa dalo tvoje informácie vyvracať a podvrdzovať dlho. Teší ma tvoj záujem o túto tému. Avšak ber to trošku z nadhľadom. Nič predsa nie je úplne zlé alebo úplne dobré.
Pekný deň
Emília Čalovková

lilyflower povedal(a)...

Ešte niečo mi nedá neskomentovať. tmoravec vyborne vysvetlil vsetky biologicke nezrovnalosti v tvojom clanku takze viac sa knemu nebudem vracat. V tvojom poslednom komentáry máš však napísané, že sa zvýšil počet chorôb a alergií.
Chcem povedať, že choroby tu boli vždy. Aj rôzne strašné mutácie, rakovina a pod. Lenže dnes je svet tak komunikačne prepojení a to nehovorím o poslednom storočí ale o niekoľkých desiatkach rokov, že ak sa niekde na Himalájach v Bohom zabudnutej dedine narodí kura s dvoma krkmi, máš zaručené že to vieš o pár hodín.
Áno, určite sa zvýšil počet chorôb no sám si napísal, že je to aj odklonením sa ľudí od prírody. Ja ešte doplním, že aj nastupujúcou priemyselnou revolúciou. Zrazu je tu veľa špiny a odpadu. tak sa prirodzene nezvyknutý organizmus bráni alergiami. Nemôžeme to však škatuľkovať ako záležitosť posledných pár rokov a vplyvu GMO. Taktiež by sa dalo povedať, že je nebezpečné jabĺčko vzniknuté pred dvadsiatimi - tridsiatimi rokmi klasickým šľachtením. Prečo? Pretože má neprirodzene lepšie vlastnosti ako iné stromy z jeho druhu.
Možno je to hlúpy príklad ale ja to tak vnímam.
Tiež chcem povedať, že sa aj ja bojím čo môže GMO priniesť. Ani nie z hľadiska jeho pestovania, či využívania (najmä preto, že dnes sú GM potraviny tak sledované ako nič iné. Zamysli sa chvíľu nad tým, či "normálne potraviny" sú skutočne tak úžasne zdravé ako sa propagujú), ale najmä zo zneužitia. Bohužiaľ v dnešnom svete vládnu peniaze. Je snaha pár vedcov zmierniť hladomor na svete pestovaním odolnejších rastlín na sucho. Lenže to nehrá do karát práve veľmociam, ktoré pod pláštikom humanitárnej pomoci dodávajú potraviny, a to je strašný biznis. ak by si africký roľníci začali pestovať tieto GM rastliny, odbyt veľmocí by sa značne znížil a to predsa len nechce nikto z nich.
Ešte pár príkladov "normálnych potravín":
kyselina citrónová kedysi vyrábaná prirodzene z Aspergillus niger, v absolútne čistej forme ale drahšie, dnes vyrába Wietnam. Za lacnejšie, z chemikálií, a v hroznej kvalite. Ktorá sa musí čistiť.
Kyselina octová (aj unás kedysi vyrábaná - Leopoldov)- na bukových hoblinách Acetobacter acety - výborná kvalita a chuť. Avšak len 10 %. Dnes vyrábaná zas na Ázijskom kontinente z ropy. Je to technická, horká, ale 100 %. Tým je lacnejšia.
Takže bohužial nie kvalita ale peniaze.

Ja len toľko.
Emília Čalovková

tomas moravec povedal(a)...

No jenom bych jeste dodal, ze jsem zdaleka neuvedl na pravou miru vsechny nesmysly z clanku, ale jenom ty ktere byly nejtvrdsiho kalibru a tudiz nejsnadneji okomentovatelne. Preji hodne stesti s tou seminarkou. tm

dobrý hoch povedal(a)...

tak aby som uviedol veci na správnu mieru aj z mojej strany: moje články sú preklady článkov, ktoré písali ľudia na základe osobných rozhovorov s významnými a uznávanými odborníkmi ktorí sú jednoznačne postavení proti GMO. avšak autor, ktorý interpretoval tohto odborníka pravdepodobne skomolil celý komplex problematiky. takže z tohto pohľadu urobil chybu on/ona aj ja.

to však nič nemení na pravde. myslím, že doba už predsa len trochu pokročila od vzniku tohto blogu a nie je problémom dozvedieť sa veci, ktoré nesmieme ignorovať. možno to preložím do slovenčiny, ale len tak pre zaujímavosť zopár riadne silných a nevyvrátiteľných dôkazov:

http://www.responsibletechnology.org/GMFree/MediaCenter/ReleaseAustrianGovernmentStudy/index.cfm

http://www.regnum.ru/english/526651.html

http://www.youtube.com/watch?v=z6EIlNaqM60

http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=9891

Kjerstin Lis povedal(a)...

KAŽDÉ ČÍTANIE TOHOTO SVEDECTVA O tom, AKO ZÍSKAM PÔŽIČKU ZO ZÁKONNEJ A DÔVEROVANEJ ÚVEROVEJ SPOLOČNOSTI Volám sa Kjerstin Lis, hľadal som pôžičku na vyrovnanie svojich dlhov, všetci, s ktorými som sa stretol, boli podvedení a brali som svoje peniaze, až kým som sa konečne nestretol s pánom Benjaminom Breil Lee Mohol mi požičať 450 000,00 R. Pomáhal tiež niektorým mojim ďalším kolegom. Hovorím ako najšťastnejšia osoba v celom dnešnom svete a povedal som si, že ak každý poskytovateľ pôžičiek, ktorý zachráni moju rodinu z našej zlej situácie, poviem meno celému širokému svetu a som šťastný, že môžem povedať, že moja rodina je späť nadobro, pretože som potreboval pôžičku, aby som mohol začať svoj život po celý čas, pretože som slobodná mama s 3 deťmi a celý svet sa zdal akoby visel na mne, kým som nemyslel Pána, ktorý poslal pôžičku, ktorá zmenila môj život a že z mojej rodiny, bohabojný veriteľ, pán, Benjamin, bol Spasiteľ, ktorý bol BOH poslaný na záchranu mojej rodiny, a spočiatku som si myslel, že to nebude možné, kým nedostanem svoju pôžičku, pozval som ho k svojej rodine - spolu strana, ktorú neodmietol, a poradím každému, kto skutočne potrebuje pôžičku, aby kontaktoval pána Benjamina Breila Leeho prostredníctvom e-mailu na adrese (247officedept@gmail.com), pretože je tým najrozumnejším a najlaskavejším veriteľom, sa niekedy stretli so starostlivým srdcom. Nevie, že to robím šírením jeho dobrej vôle smerom ku mne, ale mám pocit, že by som sa o to s vami mal podeliť, kontaktujte správnu pôžičkovú spoločnosť. E-mail: 247officedept@gmail.com alebo whatsapp + 1-989-394-3740. ,